TRSTENÁ. Premiérový ročník Max cyklomaratónu od najzápadnejšieho cípu Slovenska zo Záhorskej Vsi po najvýchodnejší v Novej Sedlici absolvoval aj Trstenčan Marek Harčarik. Odštartoval 8. septembra o polnoci. Do cieľa došiel za devätnásť hodín a pätnásť minút. Prešiel 584 km s priemernou rýchlosťou 30,3 km/h. Najazdil 4 460 výškových metrov.
Z Trnavy do Trstenej na bicykli
Tridsiatnik premýšľal nad extrémnym cyklistickým pretekom už pred rokom. „Napadlo mi to pri rozhovore s organizátorom maratónu Mariánom Závodným,“ hovorí Marek Harčarik. „Absolvovať trasu zo Záhorskej Vsi do Novej Sedlice jedným ťahom bolo mojím snom.“ Z bicykla zosadal len pri semaforoch a keď musel na toaletu. Popasovať sa musel aj s malou technickou poruchou. Boli to však veľmi krátke prestávky.
Vytrvalostnej cyklistike sa Marek venuje dlhšie. „Na trasy cez päťsto kilometrov musí mať človek niečo natrénované. To už nie je len o obyčajnom prevezení sa,“ s úsmevom povedal Trstenčan. V rámci tréningu chodí na bicykli domov do Trstenej aj z Trnavy.
Kríza na poslednom stúpaní
Sedieť na bicykli devätnásť hodín nie je žiadna slasť. Zabrať to dá celému telu. Harčarika však už takéto veci nedokážu zaskočiť. „Na podobnú záťaž som zvyknutý,“ hovorí. „Nemal som fyzický ani psychický problém. Vytrvalostne trénujem veľmi často.“
Na trati však aj na skúseného cyklistu prišla kríza. Najkritickejším bolo posledné stúpanie pred cieľom. „Mohol za to najmä nedostatok spánku. Dvadsať hodín pred štartom som sa poriadne nevyspal. Je to veľká chyba, no akosi sa mi spať nedalo. Musel som doriešiť nejaké veci, nervozita sa stupňovala. Keby som sa vyspal, určite by bol výkon lepší. Cyklomaratón bol však extrém v extréme a napriek všetkému som celkom spokojný.“
Sníva o európskych ultracyklomaratónoch
Oravčan má za sebou premiérový ročník podujatia, už teraz sa teší na budúci. Jeho snom je postaviť sa na štart európskych ultracyklomaratónov. Sú to preteky s trasou dlhou od tisíc do dvetisícpäťsto kilometrov. V Amerike sa jazdia ešte oveľa ťažšie, až takmer päťtisíckilometrové štreky.
„Sú to však veľmi drahé súťaže,“ povedal Harčarik. „Bez sponzorov ich nebudem môcť absolvovať.“ Marekov výkon zaujal slovenských i zahraničných športovcov, ohlasy boli pozitívne. V nasledujúcich rokoch sa chcú k nemu pridať ďalší cyklisti.
Kolky už nie sú prvoradé
Marek Harčarik nie je športovej verejnosti až taký neznámy. V minulosti sa venoval kolkom, no presedlal na bicykel. „Kolkárskym športom som sa zaoberal viac ako cyklistikou,“ hovorí. „Teraz je to však opačne. Kolky hrám stále, prvú ligu za Piešťany. No beriem to už inak, ako kedysi.“ Hoci sa na prvý pohľad zdá, že ide o dva úplne odlišné športy, predsa majú niečo spoločné. Obidva zaťažujú stehná a chrbát.
