ou vniesla v stredu 25. októbra kúsok pokoja do duší divákov.
Hudba Jana Nedvěda sa nezakladá na špičkových inštrumentálnych výkonoch. Je z nej však cítiť dobromyseľnosť a silného ducha autora. Slabšie povahy môže rozcítiť k slzám. V kine Javor mal divák možnosť počuť nielen folk. Jan Nedvěd spolu so synovcom Vojtom „nasúkali“ do repertoáru aj klasickú trampskú pesničku či gospel. Farba hlasu Honzu Nedvěda pôsobila na poslucháčov, akoby im spieval rovno do ucha a popritom ich hladil po vlasoch dobráckou rukou starého otca. Mnohé melódie Honzu Nedvěda už takmer zľudoveli: Stánky, Růže z papírů, Ptáčata, Tulácký ráno. Úspešný skladateľ býva častým hosťom na koncertných pódiách slovenských miest, Oravu nevynímajúc, aj napriek tomu, že ho kritika veľmi v láske nemá. Pri oslavách svojich 50. narodenín triumfoval koncertom na Strahove, kde si ho prišlo vypočuť cez 100 tisíc divákov. Zatiaľ posledný album Honzu Nedvěda sa nazýva Bible pro Lucii. V albume Vašek sa nachádza hit Banská Bystrica, ktorá v Tvrdošíne odznela za výbornej súhry a fantastických vokálov všetkých členov sprievodnej kapely. Napriek všetkým ťažkostiam - po vystrábení sa z mŕtvice a po nepríjemných bulvárnych správach z jeho súkromia - koncertuje Honza Nedvěd ďalej. Svoju kariéru chce ukončiť o päť rokov. Za týchto okolností môžu byť ľudia na Orave vďační, že ich legenda československého folku poctil svojou návštevou.
Po tvrdošínskom koncerte mal Honza Nedvěd naponáhlo. Napriek tomu poskytol redakcii MY Oravské noviny krátky rozhovor.
Spomínali ste celoslovenskú koncertnú šnúru. Koľko ste absolvovali koncertov a koľko ich máte ešte pred sebou?
Tento koncert bol piaty v poradí a pred sebou máme ešte tri.
Svoju päťdesiatku ste takmer pred 10 rokmi veľkolepo oslávili na Strahove. Neustále sa vám darí zapĺňať menšie haly a kinosály. Neplánujete v budúcom roku opäť usporiadať koncert podobný tomu strahovskému?
Ja tie veľké koncerty akosi nemusím. Na veľké akcie vám príde štvrtina verných fanúšikov, ktorým žiari z očí šťastie, že si môžu so mnou zaspievať pieseň. Ďakujem za každého fanúšika, ale veľké koncerty nie sú v mojom veku prioritou. Tie pravé koncerty sú také, keď fanda spieva viac než ja (smiech). S bratom Františkom pripravujeme v budúcom roku menšiu šnúru po veľkých halách, ale to už bude v spoločnosti zoskupenia Spirituál kvintet atd.
Dnešné vystúpenie bolo akýmsi prierezom štýlov: folku, country a gospelu. Ktorý štýl vás pri tvorbe najviac oslovuje?
Budem si protirešiť, ale veselý gospel - čo je nezmysel. Samozrejme, nezabúdam na dobrú trampskú pesničku. Takisto vychádzam z folku. Vážim si ľudí ako Jarek Nohavica, Karel Kryl či Karel Plíhal. Inšpirujú ma aj opery ako Don Giovanni, ale na takýto štýl hudby treba „dozrieť“.
Akú muziku si Honza Nedvěd pušťa vo voľných chvíľach?
Odjakživa ma inšpirovali gitaristi, ktorí svoj nástroj až neskutočne ovládali a pritom ich to „ťahalo“ niekde k bluesu. Takí sú Keith Richards (Rolling Stones), Eric Clapton a Gary Moore. Myslím si, že Eric Clapton nad oboma žiari, aj keď nehrá tak rýchlo. Jeho muzika je však neuveriteľne precítená.
Na viac otázok nezostal čas. Honzu Nedvěda čakala 180-kilometrová cesta nocou do Partizánskeho a ako on sám úsmevne podotkol, už predsa len patrí k staršej generácii...
Autor: Tomáš Brna